So školou a škôlkou prichádza detská nádcha a iné choroby. Čo robiť, aby vaše dieťa zostávalo doma v posteli čo najmenej?

Chorľavé, a tak aj v škôlke či v škole často chýbajúce dieťa je nočnou morou každého rodiča. Skúsenosti lekárov potvrdzujú, že v posledných rokoch často chorých detí pribúda, príčinou je obvykle porucha imunity. Čo však znamená často choré? Niektorí pediatri hovoria, že dieťa by malo asi štyrikrát do roka prekonať bežné ochorenie, aby sa jeho imunita posilňovala, pričom za bežné ochorenie považujú napríklad aj nádchu.

Prečo však mnohé deti začne príliš často trápiť kašeľ, nádcha či bolesti hrdla, keď nastúpia do škôlky alebo do školy? Na vine môžu byť aj rodičia. Najčastejšie chyby, ktorých sa dopúšťajú a vedú k zvýšenej chorobnosti, sa týkajú životosprávy detí. Alebo ak posielajú do kolektívu nedoliečené dieťa.

Aby sa počet ochorení nezvyšoval, môžete pre to sami čo-to urobiť. V prípade, že bežné opatrenia zlyhajú, mali by ste sa poradiť s pediatrom, ktorý môže odporučiť odborné vyšetrenie dieťaťa u imunoalergológa. Až ten v prípade potreby zvolí vhodnú liečbu.

V škôlke a škole sa to začína

Jeseň je obdobím, keď deti nastupujú do škôlky či školy a zároveň aj obdobím zvýšeného výskytu viróz a rôznych bakteriálnych infekcií. Dovtedy zdravé dieťa, ktoré sa pohybovalo iba v kruhu najbližšej rodiny, sa odrazu ocitne vo veľkom kolektíve. Tu sa dostane do kontaktu s preň novými baktériami a vírusmi. Začne byť choré, jeho telo si však v rámci prekonávania ochorenia posilňuje obranyschopnosť. Ak navyše dieťa príde späť do kolektívu nedoliečené, je oveľa náchylnejšie na opätovnú nákazu vírusovou alebo bakteriálnou infekciou. Lekári varujú, že škôlkar či školák potom naozaj môže ísť z choroby do choroby.

Všetkého veľa škodí

Avšak aj prehnaná starostlivosť a príliš úzkostlivá ochrana dieťaťa môže v konečnom dôsledku viesť k oslabeniu jeho imunitného systému.

Na jeseň a v zime často byty prekurujeme, čo imunite nesvedčí. Lekári odporúčajú ako optimálnu teplotu v spálni 18 stupňov a v ostatných miestnostiach bytu 22 stupňov. Suchý vzduch v prekúrených miestnostiach spôsobuje, že sa sliznica vysušuje a oslabuje sa aj jej lokálna obranyschopnosť. Tak sa zvyšuje aj riziko vírusových infekcií.

Pre imunitný systém dieťaťa nie je vhodné ani príliš sterilné prostredie. S používaním rôznych dezinfekčných a antibakteriálnych čistiacich prostriedkov to rozhodne netreba preháňať. O to viac sú deti náchylnejšie na rôzne ochorenia, keď prídu do kolektívu. Aj príliš prehnaná hygiena môže byť skôr na škodu. Niektorí pediatri napríklad neodporúčajú novorodencov kúpať častejšie ako každý druhý deň.

S antibiotikami opatrne

Deťom neprospieva ani pričasté užívanie antibiotík. Mnohí rodičia si neuvedomujú, že antibiotikami sa nelieči ani teplota, ani chrípka. Keďže pôsobia len proti baktériám, pri vírusových ochoreniach je ich užívanie zbytočné.

Užívajú sa v prípade, ak sa k vírusovej infekcii pridruží aj bakteriálna. Bežné ochorenia detí v predškolskom a školskom veku sú pritom až v 80 percentách prípadov vírusového pôvodu. Okrem toho mnohé antibiotiká môžu mať nežiaduce vedľajšie účinky. Ak už lekár vášmu dieťaťu antibiotiká naordinoval, dôležité je užívať ich podľa jeho odporúčania, liečbu neprerušujte ani neukončujte skôr, ako odporučil lekár. Ak býva dieťa príliš často choré, všeobecný lekár ho po zvážení zdravotného stavu môže poslať na vyšetrenie k imunoalergológovi.

Probiotiká sú nielen proti hnačke

Niektoré živé mikroorganizmy – probiotiká - sú veľmi dôležité pre imunitný systém. Na stenách čriev vytvárajú súvislý povlak, čím bránia kolonizovaniu čreva škodlivými patogénmi a ich následnému premnoženiu.

Vedci dokázali, že u dojčených detí sa v črevách vyskytuje oveľa viac probiotík ako u detí, ktorým sa podávala umelá výživa. V tejto súvislosti zaznamenali aj podstatne nižší výskyt škodlivých baktérií v črevách dojčených detí, čo malo za následok menej častý výskyt tráviacich ťažkostí.

Aj patogény sa v črevách dojčených detí vyskytovali v oveľa menšom množstve ako u detí s umelou výživou. Dojčené deti sú tak menej ohrozované infekciami tráviaceho traktu sprevádzanými častými hnačkami, dojčenie môže byť aj prevenciou vzniku Crohnovej choroby (chronický zápal tráviacej trubice) a podobne.

U starších detí pomáhajú probiotiká napríklad znižovať akútnu hnačku, ktorej dôsledkom je oslabený organizmus, strata minerálov, vitamínov a stopových prvkov.

Podľa odborníkov je však vhodné zaradiť do stravy malých detí probiotiká ako prevenciu aj pred možným vznikom astmy, alergií či potravinovej neznášanlivosti.

Užívanie probiotík je vhodné aj po liečbe antibiotikami. Probiotiká sa nachádzajú v prirodzenej strave, v kyslomliečnych výrobkoch alebo v kyslej kapuste, prípadne ich kúpite v lekárni ako výživový doplnok.